Čertík(N)oviny - 22 / 2004
Zdravím všetkých priaznivcov biliardu,
som tu opäť so spravodajom z biliardu – hoci na Slovensku vládne biliardová dovolenka, v ďalekom Taiwane sa uskutočnili Majstrovstvá sveta v hre č.9. Celý priebeh sa dal sledovať na stránke www.worldpoolchampionship.com – keďže však nie všetci biliardoví fanúšikovia na Slovensku vedia po anglicky, rozhodol som sa touto formou aspoň trochu sprístupniť dianie v pre nás ďalekom aj exotickom Taiwane. Kto má záujem o neskrátený komentár v angličtine – nech sa páči na horeuvedenej stránke, aj s kompletnými výsledkami a fotografiami.
Majstrovstvá sveta v hre č.9, Taipei, Taiwan, 10.-18.7.2004, 128 hráčov
Najprv by bolo hádam načim ozrejmiť, že kde to ten Taiwan je a prečo sa hrajú Majstrovstvá sveta práve tam. Takže Taiwan leží južne od Číny, je to ostrov a má cca 25 miliónov obyvateľov. Čína stále tvrdí, že patrí k Číne, preto sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním Chinese Taipei, čiže Čínsky Taiwan. Taiwan o sebe tvrdí, že je nezávislou krajinou, ale pravda je zrejme niekde uprostred a občas je medzi oboma krajinami riadne napätie...
A prečo Taiwan? Nuž, keby si niekto položil túto otázku pred 15 rokmi, bolo by Slovensko na tom s Taiwanom na rovnako – pred 15 rokmi totiž na Taiwane nikto o biliarde nič nevedel... Za tých 15 rokov sa však toho veľa zmenilo, najmä vďaka jednému pánovi menom Tu a jeho nezlomnej vôli. V roku 1988 si pán Tu založil firmu a keď rozmýšľal v čom podnikať, dospel nejakým spôsobom k biliardu a kúpil pár stolov. Začiatky však boli veľmi ťažké, pretože podľa zákona patril biliard k zábave a bol na jednej úrovni s karaoke barmi, masážnymi salónmi, zdieľajúc s nimi aj ich pochybnú povesť... Preto boli herne často navštevované políciou, ktorá hostí otravovala a ľudia sa tak , podľa slov pána Tu, báli do herní chodiť. Preto pán Tu spolu s ďalšími majiteľmi zorganizoval v roku 1990 protest pre budovou parlamentu, a hoci sa im podarilo dostať dnu a hovoriť aj s poslancami, postavenie biliardu sa im zmeniť nepodarilo. Práve v tom istom roku sa však podarilo založiť Taiwanský biliardový zväz (CTBA), ktorá definovala pravidlá, založila pravidelné súťaže nielen pre dospelých mužov aj ženy, ale aj pre juniorov, žiakov, dokonca aj seniorov, či hendikepovaných. Napriek nie príliš dobrému spoločenskému postaveniu sa Taiwan stal v 90. rokoch hostiteľom mnohých významných turnajov, dokonca 3 krát aj Majstrovstiev sveta v hre č.9. Skutočný zlom v postavení biliardu nastal až v roku 1998, keď reprezentácia Taiwanu prišla domov z Ázijských hier v Thajsku s 3 zlatými, 2 striebornými a bronzovou medailou – po tomto úspechu (pozn. Ázijské hry sú tam považované za veľmi významné športové podujatie) sa konečne biliard prestal považovať za zábavu a obdržal status športu. Od tej doby zaznamenal biliard obrovský boom – vrcholom bolo 4000 herní so 70000 stolmi! V súčasnosti je tých herní cca 2500 a biliard pravidelne hráva viac ako 2 milióny ľudí, teda takmer 10% populácie, federácia umiestnila množstvo stolov do škôl, biliard možno dokonca študovať ako predmet (jedna z taiwanských škôl ponúka jednosemestrálne štúdium so zameraním čisto len na biliard...), profesionálnu ligu vysiela každú stredu večer naživo televízia 5 hodín LIVE v kuse a domáce biliardové hviezdy si užívajú postavenie vysoko vážených športovcov – veď biliard je športom č.2 v krajine! A keď dostal Taiwan ponuku na usporiadanie tohtoročných MS v hre č.9, investovala vláda 1 milión dolárov aby zabezpečila priame prenosy do celého sveta a spopularizovala svoju krajinu. Pekná zmena a dobrá inšpirácia aj pre naše Slovensko, čo vy na to?
Pred samotným priebehom sa pozrime aj na to, ako sa hráči na MS dostávajú. Najjednoduchší spôsob, ako sa tam dostať je, že tam hráča niekto nominuje – tým niekto môžu byť rôzne federácie, ktoré majú určitý počet pridelených miest – či už je to Svetová federácia biliardu, EPBF, alebo jej Americká či Ázijská obdoba. Určitý počet miest má k dispozícii aj organizátor – spoločnosť Matchroom sports events. To vysvetľuje fakt, že na MS pravidelne, aj keď pramálo úspešne, vystupuje celý kontingent hráčov z Britských ostrovov, vrátane snookrových hviezd (tohto roku len Steve Davis – ostatným sa na druhý koniec sveta zrejme nechcelo) - spoločnosť je to totiž anglická. No a potom tým nenominovaným zostáva posledných cca 20 miest, na ktoré sa dá dostať víťazstvom na jednom zo série kvalifikačných turnajov.
O posledných 10 miest sa tradične hrá už v mieste samotného hlavného turnaja a to nasledovným spôsobom – hrá sa 5 dní pred začiatkom MS, každý deň 2 turnaje, hráč môže nastúpiť každý deň, vždy však len na jeden turnaj – víťaz turnaja má isté miesto v pavúku MS. Tento rok to vyzeralo nasledovne:
1. kvalifikácia – víťazom sa stal Filipínec Marlon Manolo, ktorý bol na tlačovej konferencii po víťazstve na jednej strane spokojný s víťazstvom, na druhej vyjadril sklamanie, že musel bojovať v kvalifikácii – minulý rok na MS (v Cardiffe) bol totiž popri Reyesovi a Pagulayanovi jediným hráčom, ktorý vyhral všetky zápasy v skupinách, keď porazil mimo iných aj Immonena či Charlieho Wiliamsa.. Vyjadril sa, že by rád na turnaji zašiel ďaleko a preto bude zvyšok týždňa tvrdo trénovať – aj sa mu oplatilo...
2. kvalifikácia – ďalší Filipínec Rodolfo Luat, mimo iného čerstvý finalista BCA Open v Japonsku, kde porazil aj Souqueta, či Immonena, ako aj štvrťfinalista z MS 2000, ale minulý rok napríklad cez kvalifikácie neprešiel – tentokrát už áno, v semifinále porazil Rusa Staleva a vo finále domáceho mladého hráča Hsu, keď otočil zápas zo stavu 2:6 na konečných 9:7.
3. kvalifikácia – opäť Filipínec – Antonio Lining. A to aj napriek nepríjemnému zraneniu, keď si pred turnajom rozrezal nohu a tá ho bolela natoľko, že musel požiadať o výnimku z „dress code“ – vedenie turnaja mu nakoniec umožnilo hrať v šlapkách. Odmenou za víťazstvo bolo miesto v relatívne ľahkej skupine hlavného turnaja, ako aj čas na doliečenie boľavej nohy...
4. kvalifikácia – po finálovej dráme postúpil domáci Ming-wei Chien. Vo finále hral s ďalším domácim, iba 19 ročným juniorským Majstrom sveta Chenom a postúpil vďaka veľkému šťastie – Chen za stavu 8:8 mal totiž víťazstvo na lopate, pokazil však nahrávku z osmičky, keď mu biela takmer spadla do rohovej jamky. Na deviatku musel hrať ťažkú lízačku, ktorú aj dal, len aby, pomaly už oslavujúc postup, zistil, že biela spadla do protiľahlého rohu...
5. kvalifikácia – a opäť Filipínec – tentokrát Antonio Gabica, po napínavom a trošku kontroverznom finále – oponentom mu bol domáci Liu a diváci sa snažili Gabicu vyrušovať počas hry, takže rozhodca nakoniec musel zápas prerušiť- Gabica to však zvládol a dotiahol na výhru 9:6. Na tlačovke po kvalifikácii sa najviac tešil na zápas s v skupine hlavného turnaja s Bustamantem, s ktorým má nevyrovnané účty – hral a prehral s ním 2x, napr. vo finále Bear Open 1998
6. kvalifikácia – po veľkom sklamaní v 4. kvalifikácii to tentokrát zvládol Ying-Chieh Chen až do konca, keď vo finále zdolal semifinalistu z MS 2001 Chia Hsiung Lai 9:5. Na tlačovke po sa sebavedomo vyjadril, že postup zo skupiny nebude problém (v skupine napr. Niels Feijen, či štvrťfinalista z MS 2003 Park z Kórei) a potom to už bude hop alebo trop
7. kvalifikácia – ďalší domáci hráč, tentokrát Chien-Chen Huang, vo finále zdolal už spomínaného Staleva 9:4. Po víťazstve sa veľmi tešil, lebo toto je jeho prvý medzinárodný turnaj. Jedinou potešiteľnou správou pre Staleva bolo, že sa dostal na čelo tzv. rezervnej listiny, pre prípad, že by niekto z nominovaných neprišiel – rezervná listina obsahuje mená nepostupujúcich hráčov podľa výsledkov v kvalifikáciách.
8. kvalifikácia – na druhýkrát sa postup podaril domácemu Chun-Yang Hsu, keď predtým v druhej kvalifikácii podľahol vo finále Luatovi. Tentokrát však už ďalšiemu Filipíncovi postúpiť nedovolil – zvíťazil nad Gandym Valle 9:4. Po víťazstve hovoril, že mal vyhrať už v prvý deň a spomenul si na to, ako minulý rok zmeškal miestnu kvalifikáciu...
9. kvalifikácia – už dávno nepostúpil žiadny Filipínec – nech sa páči ešte jeden, tentokrát Dennis Orcollo. Vo finále porazil o chlp domáceho Kun-Fang Lee 9:8 a po zápase neskrýval dojatie. Na tlačovke povedal, že mu už veľa času nezostávalo a preto bol rád, že postúpil – vo finále to bolo podľa neho ťažké, pretože hral proti veľmi dobrému súperovi. Zo skupiny v hlavnej súťaži sa najviac tešil na Efrena Reyesa, ktorého ešte nikdy neporazil
10. kvalifikácia – posledná kvalifikácia priniesla najväčšie prekvapenie, keď postúpil v predchádzajúce dni v prvých kolách vypadávajúci Japonec žijúci na Taiwane, Kazuo Furata. Za víťazstvo (vo finále domáci Jung-Lin Chang 9:4) sa mu ušlo miesto asi v najťažšej zo základných skupín č.4
Rezervná listina (lucky looser) – na jej čelo sa víťazstvom v priamom súboji vo štvrťfinále poslednej kvalifikácie so Stalevom dostal nakoniec ďalší Filipínec, spomínaný Gandy Valle. A potom ako Frank Alvarez neprišiel, dostal sa nakoniec aj do hlavného turnaja – bol veľmi rád, lebo podľa vlastných slov mu chýbal niekoľkokrát len malý krôčik. Stalevovi sa ušla druhá priečka v zozname – všetci ostatní však prišli a tak si Stalev nakoniec na turnaji nezahral.
Samotné MS začínajú hrou v skupinách, hrá sa 16 skupín po 8 hráčov, každý s každým do 5, rozstrel sa strieda. Do jednoduchého KO potom postupujú 4 hráči zo skupiny. Na začiatku MS nastúpilo do týchto skupín spomínaných 128 hráčov zo 41, najpočetnejšie boli zastúpené USA a domáci Taiwan s 13 hráčmi, nasledovaní Filipínami (12, z toho 6 z kvalifikácie...), potom už spomínané vždy početné Anglicko (9), Nemecko(8), medzi menej známymi a menej početným krajinami by ste našli napríklad Aruba, Malajzia, Malta či Peru. Po základných skupinách zostali v hre zástupcovia 22 krajín, najpočetnejšími zostali Taiwan a Filipíny po 11, Američania zostali z 13 len šiesti, Nemcov zostalo 5, ale napríklad postúpili všetci 4 Švédi atď. až po napr. jedného zástupcu z Peru. Ten sa postaral aj o jeden z najzaujímavejších príbehov MS – ako sa vyjadril finalista z roku 2000 Ismael Paez z Mexica – v Peru je ťažké stať sa hráčom, pretože tam nie sú absolútne žiadne podmienky. Mladý (19) John Lopez sa však dostal do 64 po neuveriteľnom súboji s aj nám veľmi dobre známym Ivicom Putnikom s Chorvátska – obaja mali pred súbojom 3 výhry zo 6 zápasov a išlo o to, kto z koho – víťaz ide ďalej. Putnik viedol už 4:1 a v šiestej hre to mal rozohrané od rozstrelu a keď už bol na dohľad od víťazstva, takmer zhodil bielu pri nahrávke z osmičky. Biela nakoniec zostala stáť v jamke tak, že rožtek bránil v hre na deviatku tak, aby sa dala schovať – Putnik sa však predsa len rozhodol ísť po nej, ale deviatka zostala stáť v jamke, čo Lopez s radosťou využil. Keď pridal ďalšie 2 hry a vyrovnal na 4:4, bolo to „o všetko do jedna“. Prvú šancu v rozhodujúcej hre mal Putnik, keď Lopezovi pri spackanom pokuse o zášivku spadla biela, čoraz nervóznejší Putnik to však nedohral. Nakoniec Lopez vyťažil z vynikajúcej zášivky na šestku a zostávajúce štyri gule z ruky dohral – a tešil sa z pre neho veľkého úspechu. Naopak, šokovaný Putnik, ktorému ušiel postup doslova o chlp, sedel ešte dlho po zápase zlomený na jeho stoličke pri stole...
Inak bez prehry sa podarilo bojmi v základných skupinách prejsť obhajcovi titulu Hohmannovi z Nemecka, domácemu dvojnásobnému Majstrovi sveta Fong-Pang Chaovi, trojnásobnému Earlovi Stricklandovi (USA), ďalšiemu Majstrovi sveta Mikovi Immonenovi z Fínska, ale aj kvalifikantovi Ying-Chieh Chenovi, ktorý tak do bodky splnil to čo povedal po víťazstve v kvalifikácii – a síce, že postúpiť zo skupiny nebude problém...
Iné problémy mali 4 hráči, ktorí dokázali postúpiť len s tromi výhrami zo siedmych zápasov – finalista MS z roku 1993 Thomas Hasch z Nemecka, Michael Valentine zo Škótska a dvaja Filipínci Ramil Gallego a Antonio Lining.
Poďme sa pozrieť stručne na všetky skupiny:
1. skupina – bez prehry ju vyhral spomínaný obhajca titulu Hohmann, ďalej postúpili s dvomi prehrami Švéd Weiselius a kvalifikant Manolo a iba s tromi výhrami Gallego (obaja Filipíny).
2. skupina – skupinu vyhral kvalifikant Dennis Orcollo s jednou prehrou, ale splniac si svoj sen o porazení Efrena Reyesa, ktorý postúpil tiež (s dvomi prehrami), tretím do partie bol minuloročný semifinalista Tony Drago z Malty a posledným spomínaný Hasch – tri prehry ako on mali ďalší traja hráči
3. skupina – jasný Earl Strickland, za ním Ooi z Malajzie (2 prehry), a Majster sveta z 1994 Takeshi Okumura (Japonsko – teraz už hádam 55 ročný) a Angličan Kevin Uzzel, obaja s tromi prehrami. V tejto skupine účinkoval aj nám dobre známi Poliak Babica – s bilanciou 3 výhier a 4 prehier však skončil na prvom nepostupovom mieste, keď doplatil na prehry s nepostupujúcimi hráčmi de Falcom z Talianska a Ismaelom Paezom z Mexika, z postupujúcim Stricklandom prehral najtesnejšie 4:5.
4. skupina – skupinu prekvapujúco po nepresvedčivých výkonoch nevyhral top favorit celým majstrovstiev, domáci Ching-Shun Yang, ktorý nakoniec postúpil len o skóre z tretieho miesta, ale Fín Marko Lohtander s jednou prehrou, pred Lee van Cortezom z Filipín (2 prehry), posledným do postupovej partie bol Tony Crosby (USA) z tromi prehrami, s tou istou bilanciou ale horším skóre zostal pred postupovými bránami známy Daryl Peach z Anglicka.
5. skupina – skupinu vyhral s dvomi prehrami Imran Majid, jeden z mála Angličanov, ktorí neboli len do počtu, z druhého miesta, tiež s dvomi prehrami postúpil Johny „The Scorpion“ Archer, dvojnásobný Majster sveta a pred MS vynikajúco hrajúci a preto považovaný za jedného z favoritov, z tretieho miesta poľskú ligu občas hrajúci a aj u nás pomerne známy Tom Storm zo Švédska (tiež 2 prehry) a z trojice hráčov s tromi výhrami bol nakoniec posledným postupujúcim Antonio Linning z Filipín.
6. skupina - bez prehry Mika Immonen, s dvomi prehrami domáci Chin-Ching Kang a Charlie Williams z USA a štvrtý postupujúci vznikol podobne ako v predchádzajúcej skupine z trojice hráčov s iba tromi výhrami – najlepšie skóre mal Michael Valentine so Škótska. Inak, v tejto skupine sa predstavil aj jediný Majster sveta v snookri pochádzajúci z mimo britských ostrovov, dnes už legendárny a skôr rôznym trickshotovým show sa venujúci Cliff Thorburn z Kanady – 2 výhry (ale napríklad lepšie skóre ako postupujúci Valentine) stačili len na 7. miesto
7. skupina – skupinu vyhral s jednou prehrou známy Filipínec Francisco Bustamante, na druhom mieste skončil previdelne na EUROtouroch dobre hrajúci Španiel David Alcaide (2 prehry), na ďalších postupových miestach skončili zhodne s tromi prehrami ďalší Filipínec Antonio Gabica, ktorý splatil čiastočne svoje dlhy Bustamantemu výhrou nad ním, ako aj domáci Pei-Wei Chang. Z extra ťažkej skupiny s tromi výhrami nakoniec nepostúpili aj nám dobre známy niekoľkonásobný a dokonca v hre č.9 aktuálny Majster Európy Thomas Engert, či Slovinec Marco Bacarcic
8. skupina – dá sa povedať, že vcelku prekvapivo vyhral skupiny Holanďan Rico Diks s jedinou prehrou, druhý bol s dvomi prehrami domáci CHe-Wei Fu, z tretieho a štvrtého miesta postupovali dvaja s najlepším skóre z troch hráčov s tromi prehrami – medzi nimi prekvapivo aj minuloročný finalista Alex Pagulayan z Kanady a Dan Basavich z USA.
9. skupina – skupinu vyhrala snookrová legenda, 6 násobný majster sveta Steve Davis s dvomi prehrami, rovnako 2 prehry mal aj Ralf Souquet s Nemecka, na ďalších miestach rovnako ako v predchádzajúcej skupine traja hráči s 3 prehrami – o skóre postúpili Rodolfo Luat (Filipíny) a Pat Holtz zo Škótska. Tým nepostupujúcim bol aj u nás veľmi dobre známy Vilmos Foldesz z Maďarska – tomu nestačili na postup ani 4 výhry, aktívne skóre (25:21), ani výhra 5:0 na Souquetom, či 5:1 nad Luatom...
10. skupina – bez prehry spomínaný domáci Fong-Pang Chao (skóre 35:10!), s jednou prehrou Warren Kiamco z Filipín, s tromi prehrami postúpili Rakúšan Martin Kempter a Američan Danny Harriman
11. skupina – skupinu vyhral s jednou prehrou domáci Hui-Kai Hsia, s dvomi prehrami obsadil prekvapivo druhé miesto raz vynikajúco inokedy zase nepresvedčivo hrajúci Andreja Klasovič zo Srbska a Čiernej hory, ďalšie dve miesta opäť s najlepším skóre dvojica z hráčov s tromi prehrami – známy Alex Lelly z Holandska a Ernesto Dominguez z Mexica
12. skupina – s jednou prehrou vyhral skupinu Oliver Ortmann z Nemecka, dve prehry stačili na druhé miesto pre Rodneyho Morrisa z USA, tretí bol domáci Hung-Hsiang Wang (2 prehry) a posledným postupujúcim bol ďalší Nemec Thorsten Schober (3 prehry)
13. skupina – bez prehry spomínaný kvalifikant, domáci Ying Chieh Chen, druhý s dvomi prehrami prekvapivo Raymond Hauge z Nórska, ďalšie dve miesta opäť s najlepším skóre dvojica z hráčov s tromi prehrami – tentokrát Hisashi Yamamoto z Japonska a Gandy Valle z Filipín, o chlp ušiel postup Nielsovi Feijenovi z Holandska
14. skupina – veľmi vyrovnaná skupina – prví traja mali po 2 prehry a podľa skóre sa zoradili v poradí Satoshi Kawabata (Japonsko), Marcus Chamat (Švédsko) a Fabio Petroni (Taliansko), posledným postupujúcim bol spomínaný Peruánec John Lopez na úkor Ivicu Putnika z Chorvátska
15. skupina – ešte vyrovnanejšia skupina ako tá predchádzajúca – prví traja mali tiež po dve prehry – v poradí Luc Salvas z Kanady, domáci Chia-Ching Wu a Niclas Berendorff zo Švédska, posledným do partie bol o skóre mladý Rus Konstantin Stepanov, nepostúpil napr. známy Japonec Kunihiko Takahashi
16. skupina – aj posledná skupina bola vyrovnaná – na prvých dvoch miestach s dvomi prehrami domáci Po-Cheng Kuo a Argentínčan Jorge Llanos, na ďalších postupových miestach s tromi prehrami ďalší domáci hráč Chien-Che Huang a Holanďan Nick van den Berg – na nepostupových miestach hneď trojica hráčov s tromi výhrami – medzi nimi nečakane Jeremy Jones z USA, alebo rebríčková dvojka v USA, už dlhé roky tam žijúci Filipínec Jose Parica
Podľa výsledkov v skupinách sa potom postupujúci hráči usporiadajú od 1 do 64 a takto získané čísla určia miesto v pavúku. Hrá sa 64kový pavúk, jednoduché KO.
Prvé kolo sa hrá do 9. Prvým postupujúcim do ďalšieho kola bol 37-ročný Oliver Ortmann z Nemecka, po hladkom víťazstve nad Kevinom Uzzelom z Anglicka. Uzzel toho veľa pri svojich sporadických návštevách neukázal, naopak Ortmann pôsobil sebavedomo a uvoľnene, hral rýchlo a presne. Po zápase Ortmann povedal, že keď videl žreb prvého kola, vedel, že to nebude príliš ťažký zápas – keďže Uzzel je Angličan a teda asi nie celkom poolový hráč... Tiež podotkol, že zápas druhého kola (vtedy ešte nevedel či Reyes alebo Lelly), bude oveľa ťažší, ale ak chce niekto vyhrať takýto turnaj, musí poraziť tých najlepších, takže na žrebe vlastne nezáleží. Ortmann v súčasnosti prežíva biliardovú druhú mladosť – je európskou jednotkou, nedávno vyhral EUROTOUR a vyzerá to tak, že hrá lepšie ako kedykoľvek predtým. Ako uviedol donedávna jeho hru ovplyvňovalo veľa vecí zo súkromia – ale teraz je už rozvedený, presťahoval sa do Hamburgu, usadil sa, trénuje doma namiesto klubu – a je to vidno.
Na vedľajšom stole sa medzičasom skončil rozprávkový príbeh Peruánca Lopeza, ktorého vyradil domáci Po-Cheng Kuo po výhre 9:4.
Aj ďalší domáci favorit Fong-Pang Chao prešiel hladko do ďalších bojov, aj keď to tak spočiatku nevyzeralo – prehral o rozstrel, Michael Valentine zahral čistú hru. Potom sa síce Chao dostal na stôl, ale so situáciou sa nedalo nič robiť a Valentine z toho vyťažil – 2:0. Následne mu spadli 4 gule z rozstrelu a pekné rozostavenie gulí, čo mu dávalo šancu zvýšiť vedenie na 3:0. Nedal však dlhú trojku a to bola jeho posledná šanca. Chao dohral a ukľudnil sa a viditeľne si vychutnávajúc podporu domáceho plného hľadiska prebral kontrolu nad zápasom. Majstrovskou hrou vyhral nasledujúcich osem hier. Po zápase povedal, že keď viedol Valentine 2:0, bol nervózny, ale potom hral naozaj dobre.
V ďalšom zápase sa takmer konala senzácia, keď prekvapenie turnaja, Andreja Klasovič zo Srbska a Čiernej hory, takmer zdolal vlaňajšieho finalistu Alexa Pagulayana, Filipínca žijúceho v Kanade. Klasovič celý zápas viedol, až kým Pagulayan nevyrovnal na 8:8. Vynikajúca zášivka na jednotku vynútila Klasovičovu chybu a s guľou v ruke Pagulayan ťažkú partiu zvládol. Klasovič ukázal športového ducha, keď aj napriek evidentnému sklamaniu z vyradenia Pagulayana objal.
V britskom derby nedal žiadnu šancu Patovi Holtzovi Imran Majid, ktorý vyhral 9:0, keď sa Holtz dostal k stolu len na pár úderov. Po zápase mal Majid dobrú náladu a hovoril o tom, ako sa celý čas snažil o čo najlepší výsledok v skupine, ktorý by mu zabezpečil lepší žreb ako minulý rok, keď hral s v prvom kole 64ky s Bustamantem, ktorý ho po 3 haluziach vyradil 9:7. Naopak, Holtz postúpil so skupiny len zázračnou zhodou výsledkov.
Ďalší zápas priniesol fanúšikom na Ostrovoch sklamanie, keď po prehre 7:9 s Rodolfom Luatom vypadol ich miláčik, Steve Davis. A nemusel – viedol 7:3 a bol na stole, ale v nasledujúcich hrách sa dopustil niekoľkých ťažkých chýb, čo Filipínsky veterán využil, aby nakoniec zápas zakončil čistou hrou
Zápas medzi Španielom Davidom Alcaidem a Tonym Dragom z Malty bel veľmi zaujímavý a dramatický. Pred zápasom v stávkových kanceláriách favorizovali Alcaideho 2:1, ktorý pri poslednej a jedinej účasti na MS skončil v 16tke. Drago však začal lepšie, Alcaide vyzeral pre TV kamerami nervózny. Drago sa dostal až do vedenia 8:6. Ďalšiu hru však vyhral Alcaide, vzápätí pridal čistú a vyrovnal na 8:8. V rozhodujúcej hre mal kus šťastia, keď mu pri zášivke takmer spadla biela, následne Drago neodpovedal dostatočne presne a Alcaide v rozhodujúcej chvíli udržal nervy na uzde a hru dohral. Dragovi zostali len, doslova, oči pre plač...
Ďalší zápas priniesol šok, keďže s turnajom sa rozlúčil najhorúcejší predturnajový favorit, domáci Ching-Shun Yang. Napriek neskorej hodine bola aréna plná fanúšikov v očakávaní, že domáci Yang si hladko poradí s Manolom, hoci Filpínec je jedným s najlepších snookrových hráčov v Ázii. Začiatok zápasu nasvedčoval, že prianie domácich fanúšikov bude vypočuté, keď po sérii vynikajúcich skokových úderov a dohrávok sa Yang ujal vedenia 5:2 aj 7:4. Potom sa však zápas otočil, Manolo vyhral ďalších 5 hier v rade a vyhral. Po zápase Manolo povedal, že to bolo jedno z jeho najväčších víťazstiev a už sa tešil na zápas s Bustamantem – ako povedal, aspoň jeden Filipínec bude v ďalšom kole.
V ďalších zápasoch boli Filipínci úspešný na 50% - Reyes vyradil Lellyho 9:6, ale Lee van Corteza prehral so Schoberom z Nemecka 7:9, keď už viedol 7:4. Zápas skončil o 3:15 nad ránom
Zo zostávajúcich zápasov niekoľko zaujímavých výsledkov – Diks – Okumura 9:2, Hohmann – van den Berg 9:3, Chamat – Souquet 9:6, Wu – Stepanov 6:9, Hauge – Dominguez 9:6, Bergendorff - Petroni 9:2
2. kolo sa hralo tiež do 9. V ňom prekvapivo pokračoval vo svojom víťaznom ťažení kvalifikant Manolo, ktorý po najväčšom favoritovi turnaja Yangovi vyradil jedného z ďalších potenciálnych favoritov – svojho krajana Bustamanteho, tentokrát po výhre 9:5. Po zápase však bol aj trošku smutný – nikto s Filipíncov totiž nerád hrá so svojim krajanom. Manolo však povedal, že jeho prácou je vyhrávať, aj keď tentokrát musel vyhrať nad jedným zo svojím idolov, ak chcel postúpiť. Mnohí filipínsky hráči žijú v tieni dvoch legiend – Reyesa a Bustamanteho. Manolo si však svojimi výsledkami vydobil určitý kredit a stáva sa postupne ďalšou zbraňou ťažkého kalibru vo filipínskom biliarde. Manolo je príkladom toho, aké ťažké je presadiť sa v biliardovej konkurencii na Filipínach – kvôli tomu, aby sa dostal do nominácie na Svetové hry, začal radšej hrať snooker, lebo v poole šancu nevidel. Teraz je vlastne hlavne snookrový hráč (porazil trebárs aj Marca Fu, či Matthew Stevensa). Ako povedal, rád by sa dostal na úroveň hry anglických hráčov, ale na Filipínach je (skoro ako u nás) iba 6 snookrových stolov – chcel by byť dobrým hráčom snookru, ale keďže je to takto komplikované, skúsi teraz hrať 9ball – dobré výsledky ho inšpirovali.
Na hlavnom televíznom stole sa odohral šláger 2.kola Reyes-Ortmann. Od začiatku bolo vidieť, že obaja hráči sú vo výbornej forme a nabudení na zápas, a bol to vyrovnaný zápas. Ortmann predviedol niekoľko nádherných úderov o mantinel, keď sa potreboval dostať z ťažkej situácie. Reyes, ktorý je známy schopnosťou vysekať sa aj z tých najťažších pozícií dokonca vytiahol v jednej zo situácií skákacie tágo, čo si asi ani nikto nepamätá, kedy niečo také videl. Nakoniec sa zápas skončil ťažkou chybou Ortmanna – Reyes viedol 7:6, keď Ortmann nedal päťku, s jasnou dohrávkou. To bola jeho posledná návšteva pri stole – Reyes dohral a pridal čistú hru. Po zápase Reyes povedal, že také mantinely aké predvádzal Ortmann ešte nevidel, Tiež povedal, že vyhral so šťastím – keby Ortmann dal tú päťku, Reyes sa už ani nemusel dostať na stôl. Tiež zhodnotil šance v zápase s Manolom – podľa neho dobrý snookrový hráč, ktorý ale začína hrať aj deviatku dobre. Možno malá nevýhoda bude pre neho break, ale gule dáva dobre.
Postupujúceho do ďalšieho kola sa dočkali aj Briti – Majid porazil Kawabatu z Japonska 9:6, keď zápas zakončil čistou hrou. Vôbec mu však nešiel break, keď mu niekoľkokrát spadla biela guľa, Kawabata bol však príliš nervózny, aby z toho niečo vyťažil. Po zápase bol Majid spokojný s postupom, nie však s hrou.
V ďalších zápasoch vypadávali Majstri sveta – v tom prvom obhajca titulu Thosrten Hohmann, ktorého vyradil domáci Chin-Ching Kang 9:1, prezývaný vďaka svojím výsledkom s veľkými hráčmi „Champion Killer“. Hohmann presedel väčšinu zápasu na stoličke, prvý krát bol pri stole za stavu 0:3, aj to len pri zášivke... Ako povedal po zápase, všetko hralo proti nemu a chýbal mu kúsok šťastia – za celý zápas mal 2-3 polovičné šance niečo na stole urobiť. Vyjadril sa, že je ešte stále mladý hráč, a že o rok bude opäť späť.
Vypadol aj Immonen, po prehre s Bergendorffom, ktorý zahral dobre pod tlakom. Ako povedal, je ťažké hrať s niekým koho dobre poznáte, a oni sa poznajú už 15 rokov. Spomenul si aj na to, ako ho minulý rok vyprášil Immonen na MS v Cardiffe – zahral mu 6 a potom ďalšie 3 čisté, tak bol rád, že mu to oplatil – po výhre 9:7.
Z ďalších zaujímavých výsledkov – Diks – Huang 4:9, Kuo – Alcaide 9:8, Fu – Strickland 7-9, Chamat – Gallego 9:6, Orcollo – Stepanov 9:5, Chan – Hauge 9:6
3. kolo sa už hralo do 11 a prvým postupujúcim bol Alex Pagualayan, ktorý vyhral nad Chien-Chen Huangom 11:7, ktorý urobil príliš veľa chýb na hráča Pagulayanovho formátu. Pagulayan si po zápase uvedomoval, čo prispelo k jeho víťazstvu – Huang hral prvý krát pred kamerami a bol pod oveľa väčším tlakom plného hľadiska. Pridal aj ďalšiu zaujímavú poznámku – a síce, že za celé MS si doposiaľ nedoprial ani jedno pivo, lebo berie tohtoročné MS veľmi vážne – až tak, že zle spáva.
Zápas Chamat – Schober trval neuveriteľných 2 hod a 35 min a nakoniec to bol Chamat, ktorý postúpil a zostal jediným Európanom v súťaži.
V ďalšom zápase opäť prekvapil Manolo – po výhrach nad Yangom a Bustamantem vyradil aj ďalšieho top favorita, legendu Efrena Reyesa jasne 11:4 a po zápase sa o ňom začalo pomaly uvažovať ako o horúcom favoritovi na titul. Manolo mal zápas pod kontrolou od začiatku – viedol už 10:2, keď ešte svitla nejaká šanca Reyesovi – Manolovi spadla biela z rozstrelu. Reyes dohral a pridal čistú hru, ale v ďalšej hre padal z rozstrelu biela jemu a Manolo šancu využil. Po zápase bol opäť trochu smutný z toho, že vyradil ďalší zo svojich a filipínskych idolov. Opäť sa vrátil k tomu, že je hlavne snookrový hráč, ale na MS sa pripravoval seriózne – hral posledné 3 mesiace denne 2-3 hodiny. Ešte jedna zaujímavá poznámka – na rozdiel od iných hráčov mu hra pred kamerami pomáha pri koncentrácii...
Zápas domáceho Po-cheng Kuo s Earlom Stricklandom mal dramatický priebeh. 26 ročný Kuo (vyzerajúci na o 10 menej, a možno aj preto prezývaný Little Monster (Malé Monštrum)), začal zle a urobil niekoľko chýb, nakoniec však poháňaný vypredaným hľadiskom zabojoval aj napriek okolnostiam zápasu, keď sa ho Strickland niekoľkokrát pokúšal pri hre vyrušovať. Nakoniec rozhodkyňa zápasu vydala oficiálne varovanie pre Stricklanda za nešportové správanie a zastrašovanie. Kuo po zápase povedal, že to bolo jeho najväčšie víťazstvo v kariére.
Zápas domáceho Fong-Pang Chao a Majida priniesol vynikajúci biliard – ale len zo strany Chaa. Majid vyhral síce o rozstrel, ale z neho mu spadla biela a Chao dohral. V ďalšej hre však nedal trojku – a Majid vyrovnal. V následnej hre však opäť pustil Chaa na stôl – a odvtedy už bol na stole len 2x – raz v šiestej hre, keď sa odohrala výmena úderov na istotu, a raz v desiatej – tentokrát však bez šance... Chao bol po zápase sebakritický – podľa neho mu nešiel break, a musí s tým niečo robiť. Inak bol so svojimi údermi spokojný a už sa tešil na Pagulayana.
Obsadenie štvrťfinále (hralo sa do 11) jasne ukazuje, kde je v súčasnosti sila biliardu – 4 domáci Taiwanci a po jednom Filipíncovi, Švédovi, Američanovi a Kanaďanovi – aj keď Pagulayan je tiež vlastne Filipínec.
Vo švrťfinále boli 3 maximálne vyrovnané zápasy a jeden jasnejší. Tým jasnejším zápasom bol práve zápas, kde hral posledný zástupca nášho kontinentu, Švéd Chamat (pokiaľ žijúci na Filipínach...) s Filipínčanom Manolom. Na veľké prekvapenie to bol Chamat, kto tento zápas vyhral (11-6) a ukončil tak sériu Manolových veľkých víťazstiev (Yang, Bustamante, Reyes). Chamat po zápase povedal, že sám sebe by dal sedem alebo osem bodov z možných desať za svoj dnešný výkon a že hrá najlepší biliard v jeho živote. Manolo hral dobre, neminul ani jednu guľu, ale zahral niekoľko slabých pozičných úderov – napr. ten za stavu 7:6, pri ktorom nechal trčať maličký kúsok jednotky a to bol jeho posledný úder.
Na hlavnom stole sa odohrala prvá z veľkých drám – domáci Pei-Wei Chang vyhtal nad posledným Americkým zástupcom Johny Archerom 11:10. Vyhrával síce 10:7, ale potom prežíval na stoličke ťažké chvíle – Archer mu zahral 3 čisté a zrazu bolo 10:10. Rozhodujúcim momentom v rozhodujúcej hre bolo, že Archerovi nič nespadlo z rozstrelu – Chang chladnokrvne šancu využil a hru dohral. Po zápase povedal, že pred rozhodujúcou hrou si želal len jediné – žiadna guľa z rozstrelu. Keď sa potom dostal cez jednotku a dvojku, vedel, že to už dohrá
Zápas medzi Fong-Pao Chaom a Alexom Pagulayanom bol vrcholom majstrovstiev, keď obaja ukázali perfektné biliardové predstavenie. Pagulayan už viedol 10:5, Chao sa však chytil po karambole 2-8, dohral, pridal 4 čisté a bolo po 10. Rozhodujúca hra začalo pre Chaoa zle – po rozstrele bol zašitý na jednotku. Zahral push out tak, že jednotka bola zašitá, lákajúc Pagulayana na skok, Pagulayan však nechal hrať Chaoa – ten jednotku nedal, ale ani nenahral – nasledovala výmena úderov na istotu, až kým predtým 20 minút sediaci Pagulayan nezahral hru šampionátu - zariskoval a zahral dlhý mantinel aj s vynikajúcou nahrávkou na dvojku. Z nej si však nenahral dobre na trojku a musel hrať veľmi ťažký úder. Ten však zrealizoval perfektne a na malú radosť domáceho publika sa na zvyšok hry skoncentroval a hru dohral, vyhrajúc tak tento nádherný zápas, čo hneď aj náležite oslávil s nemalým kontingentom filipínskych fanúšikov. Pre Fong-Pang Chaoa to bola ťažká prehra – veď za celý zápas v podstate neurobil žiadnu chybu, a minul iba jedinú guľu... Aj po takejto prehre však ukázal, akým športovcom je – ešte hodinu po zápase rozdával autogramy a pózoval s fanúšikmi na spoločné fotografie... Pagulayan hovoril zase, že má rád keď hrá ako slabší hráč a je proti nemu aj publikum – to mu dáva pocit, že nemá čo stratiť.
Aj posledné štvrťfinále dospelo až do rozhodujúcej hry – Po-Cheng Kuo porazil Chin-Ching Kanga 11:10
V semifinále to mal Pagulayan o trošku ľahšie a domáceho Kua zdolal s prehľadom 11:4. Po zápase na tlačovke najprv hovoril o tom, že pred semifinále sa cítil v laufe, ako keby nemal minúť ani jednu guľu, ale potom už bol mysľou pri finále – najprv si spomenul, ako sa minulý rok pred finále opil a pridal, že tentokrát takú vec už neurobí. A potom už len dodal, že až do samotného finále nechce vedieť, s kým bude hrať – minulý rok bol Thorsten Hohmann pred finále jeho nočnou morou...
Jeho finálovým oponentom sa stal domáci outsider Pei-Wei Chang, ktorý otočil zápas s Marcusom Chamatom a vyhral 11:9.
Pred samotným finále sa viac šancí dávalo Pagulayanovi, ktorý má za sebou množstvo finálových zápasov na veľkých turnajoch, vrátane minuloročnej prehry s Hohmannom na MS v Cardiffe. Finále sa hralo do 17, tu je stručne priebeh.
1. hra – Chang vyhral o rozstrel, spadli mu 3 gule, s nahrávkou na jednotku. Problémovú sedmičku vyriešil karambolovo do hrateľnej pozície, lízačku na ňu však nezvládol – Pagulayan nemal problém 1:0
2. hra – Pagulayan po rozstrele zahral push namiesto riskantnej dvojky, Chang ho zašil, Pagulayan nezapísal – Chang dohral – 1:1
3. hra – Pagulayan sa dostal na stôl, ale zahral slabú istotu, nechajúc dlhú jednotku – Chang nezaváhal - 1:2 CHANG
4. hra – Changovi spadli 4 gule z rozstrelu, ale nemal čo hrať, tak išiel na istotu. Zašil, Pagulayan nezapísal, a s guľou v ruke Chang dohral – 1:3 CHANG
5. hra – výborný rozstrel umožnil Changovi zahrať čistú hru – 1:4 CHANG
6. hra – Changovi nespadlo z rozstrelu, napäto vyzerajúci Pagulayan však nedal trojku na priamo, nakoniec sa však opäť dostal na stôl a zašil na päťku, Chang nezapísal – s guľou v ruke Pagulayan dohral - 2-4 CHANG
7. hra – Pagulayanovi padlo z rozstrelu, ľahkomyseľný pokus hrať ťažkú jednotku mu nevyšiel a Chang dohral – 2:5
8. hra – ďalšia čistá – 2:6 CHANG
9. hra – výborný rozstrel s 3 schovanými guľami, takmer eso – a pekne rozložené gule, ďalšia čistá hra – 2:7 CHANG
10. hra – ďalšia čistá, aj keď na 6tku musel hrať Chang mantinel – 2:8 CHANG
11. hra – Changovi spadla z rozstrelu tentokrát biela, Pagulayan mal guľu v ruke. 5 a 9 boli blízko pri sebe, vynikajúcou pozičnou hrou to však Pagulayan vyriešil – 3:8 CHANG
12. hra – ďalšia čistá – tentokrát v podaní Pagulayana – 4:8 CHANG
13. hra – Pagulayanovi padlo z rozstrelu, ale na jednotku musel hrať mantinel – a vyklepalo mu ju. Chang nezaváhal - 4:9 CHANG
14. hra – ďalšia čistá – 4:10 CHANG
15. hra – opäť to vyzeralo na čistú, ale Chang nedal kombináciu 5-8 a to Pagulayan využil – 5:10 CHANG
16. hra – pre zmenu čistá hra v podaní Pagulayana, ozvali sa aj jeho fanúškovia – 6:10 CHANG
17. hra – pri rozstrele 4 zhodila bielu a Chang nepotreboval 2x ponúkať – 6:11 CHANG
18. hra – Chang nedal pri ojedinelej chybe dvojku a Pagulayan dohral – 7:11 CHANG
19. hra – čistá hra Pagulayana – 8:11 CHANG
20. hra – ďalšia bezchybná hra - 9:11 CHANG
21. hra – ďalšia čistá, aj keď s niekoľkými problémami v podaní Pagulayana – 10:11 CHANG
22. hra – po niekoľkých pekných úderoch Pagulayan pridáva ďalšiu čistú, a šesťbodový deficit je vymazaný – 11:11
23. hra – Pagulayan nedal dvojku, a Chang je po 5 hrách opäť pri stole. Aj po dlhom pobyte v kresle ukázal Chang chladnú hlavu a hru dohral – získal tak vedenie len chvíľu potom, čo ho stratil – 11:12 CHANG
24. hra – vynikajúca pozičná hra Changa a ďalšia čistá potešili domáce publikum – 11:13 CHANG
25. priebeh finále sa opäť mení – Chang zahral slabú na jednotku – a Pagulayan dohral – 12.13 CHANG
26. hra – čistá v podaní Pagulayana a opäť vyrovnané – 13:13
27. hra - Pagulayan musel hrať push, Chang mu ho vrátil – Pagulayan nedal, ale jednotku zašil. Changovi ďalší úder nevyšiel a Pagulayan dohral, získajúc vedenie prvýkrát od úvodnej hry – 14:13 PAGULAYAN
28. hra – čistá hra – 15:13 PAGULAYAN
29. hra – opäť čistá, Pagulayan je titulu na dosah – 16:13 PAGULAYAN
30. hra – nový Majster sveta sa volá Pagulayan – zápas zakončil majstrovsky – ďalšou čistou hrou – 17:13 PAGUALYAN
Po zápase, ešte pred tlačovkou, si doprial Pagulayan konečne pivo a potom sa rozhovoril:
„Toto je moje prvé pivo po 2 týždňoch, to najlepšie, aké som kedy mal. Televízna prestávka pred poslednou hrou trvala hádam celú hodinu, a ja som to už chcel mať za sebou, už som nevládal držať ten tlak. Toto bola hra, na ktorú som čakal celý život“
„Pred zápasom som nespal celú noc, celý čas som myslel na Changa – taký je pekný...“
„Na začiatku zápasu som sa cítil, akoby by niečo chýbalo. Všetci moji priatelia hovorili, že to vyhrám a to bolo zaväzujúce. Zo začiatku som bol studený, potreboval som úder, na ktorom by som sa chytil – to sa nestalo až do stavu 5:11. Ale takáto výhra chutí 2x sladšie, otočiť zápas, zbierať hru za hrou... Zo začiatku som nemal šťastie na rozstrel a hovoril som si, musíš niečo zmeniť – a tak som za stavu 7:11 prešiel na mäkký rozstrel, ale hneď ako som vyhral pár hier, som ho zmenil opäť na razantný – mäkký break nie je nič pre divákov, a nechcel som, aby hovorili o mne, že som vyhral len kvôli tomu.“
„Kľúčový úder bola minutá dvojka Changa za stavu 7:11, hovoril som si, potrestaj ho, potrestaj – a vyrovnal som na 11:11. Keď som potom nedal ľahkú dvojku, chcel som sa zastreliť – a keby som mal pri sebe zbraň, asi by to ani dlho netrvalo...“
Keď sa ho spýtali, čo urobí s peniazmi (75000 dolárov), odpovedal protiotázkou: „Kde sú tu nejaké kasína?“, ale potom už vážne dodal, že asi 30000 použije na vyplatenie dlhov (...), a pridal, že zarobil ešte trošku viac, lebo dosť si na seba privsadil.
Počas KO fázy vyradil 4 domácich, ale pasoval ich len za druhých najlepších na svete – po Filipíncoch. „Dobre sa na ich hru pozerá. Hral som s nimi mnohokrát o peniaze, ale ani raz som nevyhral...“
Jeho porazený oponent Chang bol sklamaný, ale povedal, že účasťou vo finále bol potešený: „V zápasoch v skupinách som bol jeden z najhorších, a tak dostať sa takto ďaleko je určite dobré, ale myslel som si, že keď som už tak ďaleko, mohol by som dnes vyhrať. Keď som však vyhrával, moja hlava sa príliš vzrušovala, namiesto toho, aby som sa sústredil na hru“
Ešte krátka rekapitulácia, ako stal Pagulayan Majstrom sveta – postup zo skupiny o skóre, v prvom kole KO výhra 9:8, dostanúc sa do vedenia prvýkrát poslednou hrou, vyradiť 4 Taiwancov, z toho jedného 11:10 a otočiť finále z 2:8 a 5:11. Z toho vyplýva jedno – Majster sveta musí byť vynikajúci hráč, ale bez šťastia Majstrom sveta nikdy nebude.
A Alex Pagulayan splnil tohto roku obe podmienky.
S pozdravom,
predseda BK Kanianka