Čertík(N)oviny - 7 / 2004
Zdravím všetkých priaznivcov biliardu,
Majstrovstvá Európy 2004, Praha 11.-20.3. 2004
Majstrovstvá Európy začínajú tradične touto hrou, v ktorej sme tu na Slovensku hádam najďalej za zvyškom Európy – v Európe nie je žiadnym divom keď niekto nahrá tých potrebných 125 bodov na jeden krát, kým u nás sa hrá v lige do 100 – a súperi sa vymenia aj 20x kým sa k tej stovke dopracujú. Preto sa dá povedať, že naši podali prekvapivo dobré výkony – pozitívnym signálom bolo už to, že po prvom kole boli obaja stále na vyhratej strane – Páczer po výhre nad maďarskám reprezentantom Csorbom 125:100 a Daubner po víťazstve ruským reprezentantom Gulamom 125:79. Páczerovi sa už v ďalšom priebehu nedarilo, keď prehral s Grékom Vettasom 79:125 a na prehratej strane následne aj s ďalším maďarským reprezentantom Mikos Balszom veľmi tesne 121:125. Škoda. Slovenskí fanúšikovia tak sledovali ďalej výkony Reného Daubnera – a ten ich nesklamal, očakávania skôr ďaleko predčil. Najprv vyhral aj v 2. kole, nad domácim Škvorom 125:78, potom však nestačil na skúseného a výborného Holanďana Rika Diksa 70:125. Keď sme si pozerali pavúka, mysleli sme, že René už skončil, veď ho čakala žijúca legenda európskeho biliardu, mnohonásobný Majster Európy, Majster sveta, kapitán družstva Európy na Mosconi cupe – Oliver „The Machine“ Ortmann. René však pripravil doslova senzáciu – a Ortmanna vyradil po výsledku 125:60!!! Navyše, po tejto výhre sa dostal René do 16tky najlepších hráčov, čo sa nikomu zo slovenských hráčov na ME nepodarilo (nerátame samozrejme juniorské a žiacke ME)!!! Tam ho žreb priviedol k obhajcovi minuloročného titulu a ním nie je nik iný ako Niels Feijen z Holandska. Tu už René na svojho súpera nestačil a po prehre 30:125 sa so súťažou rozlúčil. Akokoľvek, 9.-16. miesto je historický výsledok nášho jednotlivca na ME – a práve v hre v ktorej sme to čakali určite najmenej. Narodnostné zloženie v 16tke aj jasne odzrkadľuje, kde sa hrá v Európe špičkový biliard – z bývalého východného bloku sa do nej dostali len Hybler (CZ – ten však vyrastal a aj stále hráva v Nemecku), vynikajúci maďarský hráč Foldesz, ruský talent Stepanov a Daubner – inak len Holandsko (3x), Nemecko (2x) , Švédsko, Taliansko, Luxembursko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko a Dánsko (všetci 1x) - čiže biliardovo vyspelé krajiny z veľkou tradíciou, neporovnateľnou s tou našou 10 ročnou ...
Inak spomínaný Feijen svoj titul aj znova obhájil, po finálovom víťazstve nad Thomasom Engertom z Nemecka, na 3. mieste skončili spomínaní Hybler a Diks.
Celkové poradie :
1. Feijen (Holandsko)
2. Engert (Nemecko)
3. Hybler (Česká republika) a Diks (Holandsko)
5. Bergendorf (Švédsko)
Hohmann (Nemecko)
Lelly (Holandsko)
Holtz (Luxembursko)
9. Daubner
33. Páczer
V tejto hre mali obaja naši zástupcovia na úvod veľmi ťažký žreb, keď na Polácha v prvom kole čakal niekoľko násobný juniorský Majster Európy Weiselius, ale aj Majster Európy družstiev z minulého roka a na Daubnera ďalší Švéd a ďalšia legenda Tom Storm. Zatiaľ čo Daubner tentokrát ďalšie prekvapenie nepripravil a prehral 5:8, Polách nás opäť potešil – a svojho súpera zdolal 8:6!!! Podobne ako Daubner v 14tke vyhral aj ďalší zápas so skúseným Vegarom Kristiansenom z Nórska 8:2 a mal tak 2 pokusy na postup do jednoduchého KO (do 16tky). Na vyhratej strane ho čakal aktuálny Majster sveta Thorsten Hohmann z Nemecka a Jaro mu podľahol 3:8. No a na prehratej strane ho čakal náš starý známy – Niels Feijen z Holandska a Jaro mu podľahol 5:8. Napriek tomu – 17.-24. miesto je veľmi dobrý výsledok zo strany Polácha – od 16tky bol len kúsok a najmä víťazstvo nad Weiseliusom je určite cenné. Medzitým René Daubner vyhral zápas s Popmbergerom z Lichtenstajnska a v ďalšom kole mal nastúpiť proti Lellymu z Holandska. Tentokrát sa však Rene ukázal v inom svetle – z neznámych príčin sa na zápas dostavil až po uplynutí čakacej doby a tak bol zápas medzitým skontumovaný v prospech súpera... René tak obsadil 33.-48. miesto. Opäť pre porovnanie – z východnej Európy sa do poslednej šestnástky dostal jediný hráč – už spomínaný Konstantin Stepanov z Ruska.
Nakoniec sa vo finále stretli Poláchovi premožitelia – Hohmann a Feijen – úspešnejší bol Majster sveta Hohmann, ktorý po výhre 8:2 získal aj titul Majstra Európy. Na treťom mieste spoločne skončili švédska legenda Tom Storm (v semifinále s Feijenom 7:8) a prekvapenie turnaja Kasper Thygessen z Dánska (v semifinále s Hohmannom 4:8)
Celkové poradie :
1.Hohmann (Nemecko)
2. Feijen (Holandsko)
3. Storm (Švédsko) a Thygessen (Dánsko)
5. Jungo (Švajčiarsko)
Ortmann (Nemecko)
van den Berg (Holandsko)
Bergendorff (Švédsko)
17. Polách
33. Daubner
V 96tkovom pavúku mali obaja naši v prvom kole voľno. V druhom kole mal Jaro Polách za súpera fínskeho reprezentanta Lehtimäkiho a po ťažkom boji ho porazil 9:8 - a to prehrával už 1:8 ! (pozn. očitého svedka BM). Jano Kučera mal tiež ťažkého súpera – Tomasz Kaplan s Poľska takým veru je – Jano ho však prekvapujúco a jasne zdolal 9:2 - po bezchybnej hre (BM). V treťom kole, už o postup do 32ky (odtiaľ už bolo jednoduché KO) sa Jaro stretol v odvete s Weiseliusom so Švédska a hoci mu aj teraz tuho odporoval, nakoniec mu podľahom 7:9 - Jaro viedol 7:4, potom mu nešťastne padla biela a za stavu 7:8 dal Weiselius eso :-( (BM). Ani Jano nemal ľahkého súpera – a Vassalos z Grécka bol naozaj nad jeho sily (3:9) - Grék hral všetko ... (BM). Obaja naši hráči mali ešte jednu možnosť kvalifikovať sa do 32ky, na prehratej strane. Jaro Polách sa stretol s ďalším z plejády vynikajúcich hráčov – Lelym z Holandska a bohužiaľ mu jasne podľahol 3:9. Jano Kučera mal prijateľnejšieho súpera, Vermeerscha z Belgicka – bohužiaľ mu tiež podľahol 4:9 - druhá polovica partie sa už hrala s rozhodcom na čas (BM). Obaja tak skončili na 33.-48. mieste – v hre č.9, čo bola posledná súťaž jednotlivcov teda naši dopadli najhoršie zo všetkých hier – akokoľvek, v porovnaní s vystúpeniami na predchádzajúcich ME toto boli ďaleko najúspešnejšie ME - 9. miesto Daubnera a niekoľko cenných jednotlivých výsledkov. A to sme ešte netušili, čo si naši odložili na súťaž družstiev...
Vráťme sa však k deviatke – do 32ky sa z (opäť pre porovnanie) dostalo 9 hráčov z východnej Európy (2x Česko, Rusko a Chorvátsko, 1x Slovinsko, Poľsko a Maďarsko), v 16tke však zostali už len traja - mladí Rusi Stepanov a Zolotilov a skúsený Poliak Rotter, obhajca bronzu Foldesz z Maďarska prehral s bývalým juniorským Majstrom sveta Jungom so Švajčiarska. V záverečnej osmičke však už bolo všetko po starom – traja Nemci, po dvoch Holanďanoch a Švédoch a prekvapivo aj španiel Diaz. No a v semifinále už bola len stará nemecká garda, bývalí Majstri sveta Ortmann so Souquetom a ich parťák Engert, doplnená o nastupujúcu holandskú mladú hviezdu, Nicka van den Berga. V súboji Majstrov sveta dominoval Souquet, možno aj preto, že Ortmann hral so zraneným zápästím. V druhom zápase Engert porazil tesne van den Berga 9:7 a potom rovnakým výsledkom vyhral aj finále so Souquetom.
Celkové poradie :
1. Engert
2. Souquet
3. Ortmann (všetci Nemecko) a van den Berg (Holandsko)
5. Bergendorff
Weiselius (obaja Švédsko)
Diks (Holandsko)
Diaz (Španielsko)
33. Polách a Kučera
Naši začali v zápase s na naše prijateľným súperom, Belgickom, keď však René Daubner dostal „nakladačku“ s Lannoyom v hre č.8 1:8, vyzeralo to s nami zle. Jaro Polách však vyhral deviatku 9:1 s Vermeerschom, a keď Peťo Páczer porazil ich najlepšieho hráča Pascala Buda v 14tke 125:48 naši vyhrali a postúpili do druhého kola. Tam na nich čakalo družstvo Grécka, ktoré predtým porazilo Španielov. V hre č.8 tentokrát zabral René a porazil Kobaiosa 8:5 a keď Jaro vyhral aj deviatku s výborným Vettasom 9:8 (Jaro viedol 8:6, potom mu však nespadlo z rozstrelu, Vettas vyrovnal na 8:8, vtedy však jemu nespadlo z rozstrelu a Jaro chladnokrvne dohral), naši vyhrali aj druhý zápas (14tka sa nedohrala, Peťo však vysoko prehrával) a už boli najhoršie na 9. mieste. V ďalšom zápase na nich čakali obhajcovia striebra z minuloročných ME – Chorváti, zostave Sudič, Medunič a Putnik. Naši však opäť vyhrali – Reno síce prehral so Sudičom v hre č.8, Jaro ale porazil v hre č.9 Meduniča a keď Peťo Páczer v hre č.14/1 jasne porazil asi najlepšieho chorvátskeho hráča Putnika, senzácie bola na svete – naši postúpili do najlepšej osmičky a to z vyhratej strany !!!
V tom čase už boli na prehratej strane Nemci, ktorí v zostave s 3 Majstrami sveta šokujúco prehrali so Slovincami, Česi v zostave s vynikajúcim Hyblerom a Gavenčiakom už boli vonku (17. miesto), ako aj výborní Švajčiari. Z vyhratej strany postúpili okrem našich aj spoľahliví Holanďania, prekvapivo aj Fíni (v zostave aj s Majstrom sveta Immonenom), ktorí zdolali v severskom derby obhajcov titulu Švédov a prekvapivo aj Rakúšania.
V sobotu o 14:00 to začalo – Slovensko nastúpilo v boji o medailu, a za súpera z prehratej strany dostalo Taliansko, v zostave aj s výborným Petronim. Práve ten nedal v hre č.8 ani najmenšiu šancu Renovi, ktorý až príliš často chybil a to sa pri Petronim nedá. V tej chvíli však vynikajúco hrajúci Páczer jasne viedol nad Torraetim v hre č.14/1 (zápas otvoril breakom 46 bodov, potom bolo aj 92:16) a Jaro viedol s Cappellettim v hre č.9 6:1. Peťo zápas dotiahol do víťazného konca (125:22) a pridal aj malú komickú vložku – v sústredení vôbec nevnímal, že už má 125 bodov ani potlesk v hale, ktorý patril jemu a zahral ďalšiu guľu, pridajúc pred prekvapeným publikom víťazný výkrik. Prekvapenie však vzápätí vystriedal všeobecný smiech... V tej chvíli Jaro ešte stále viedol 6:4 (za stavu 6:1 mu padla biela z rozstrelu, Cappelletti zahral z ruky kombináciu, zobudil sa, pridal 2 ďalšie hry). Ďalšiu hru vyhral opäť Talian, v nasledujúcej mal veľkú šancu Jaro, ušla mu však nahrávka na čiernu a na deviatku si musel nahrávať cez 3 mantinely – nahral si, ale čiernu mu v stredu vyklepalo, a Cappelletti dohral a vyrovnal na 6:6. V ďalšej hre mu spadlo z rozstrelu, dvojku však nedal. Vzápätí je nedal ani Jaro a Cappelletti dohral 6:7. V ďalšej hre mu opäť spadlo z rozstrelu, opäť však nedal dvojku. Jarovi však pri nasledujúcom údere spadla biela. Cappelletti však nedohral, lebo si nenahral na osmičku. Jaro potom skúšal ťažkú osmičku, nedal a nahral – Cappelletti dohral 6:8. V ďalšej hre mu nič nespadlo z rozstrelu, jednotka zostala tesne pri jamke, ale zašitá. Jaro vytiahol skákacie tágo, jednotku skokom dal, potom aj oblúkom zašitú dvojku, na trojke ho však zradila tá istá jamka, ako predtým pri osmičke – žrď, žrď a zostala v jamke. Našťastie však zašil. Cappelletti však fantasticky skočil, trojku dal a ešte si aj neuveriteľne nahral na štvorku do medzery medzi 2 zavadzajúce gule. Zvyšok bola už pre rozbehnutého Cappellettiho len rutina a keď schoval poslednú deviatku, arénou sa ozval ohlušujúci krik talianskych fanúšikov. Slovákom zostali len oči pre plač – medaila, ktorá by bola senzáciou bola tak blízko a zrazu bola fuč. Akokoľvek – za vystúpenie na tohtoročných ME sa vôbec nemusia hanbiť – práve naopak, tohtoročné ME boli historicky najúspešnejšie vystúpenie Slovákov, a to aj v súťaži družstiev, aj v súťaži jednotlivcov. Takže aj napriek smutnému koncu treba našich reprezentantov jednoznačne pochváliť.
V ďalšom štvrťfinálovom zápase sme videli vynikajúci výkon Nemcov proti Rakúsku – Ortman zahral 14tku do 125 na jeden krát, keď Rakúšan akurát stihol rozbiť, pričom zostala trčať jedna jediná guľa ... Takisto Hohmann – prehrával 2:3, jeho protivník sa však už k stolu nedostal... Semifinálovú zostavu doplnili Fínsko a Holandsko.
Naši premožitelia Taliani nastúpili proti Nemcom. V osmičke sa konalo veľké prekvapenie, keď proti nám zle hrajúci Toorenti porazil čerstvého Majstra Európy v tejto hre a aktuálneho Majstra sveta Hohmanna. Nemci však predsa vyhrali – Petroni hral v 14tke proti Ortmannovi zle, nevyužil ani jednu z mnohých ponúknutých šancí a vysoko prehral. Nezaváhal ani Engert – hoci prehrával s Cappellettim 0:2, zvyšok zápasu odohral tak, ako sme ho poznali z televízie – bez chýb, jedna čistá za druhou – a zrazu bolo 9:2. Druhé semifinále bola veľká dráma. Feijen porazil hladko chybujúceho Immonena v 14tke, na ďalších 2 stoloch to však bolo mimoriadne dramatické, v jednej chvíli bolo na oboch stoloch 7:7. Prvý dohral hru č.9 Lely, a keďže vyhral 8:7, do finále postúpilo Holandsko.
Vo finále v osmičke proti sebe nastúpili Souquet a Diks, po dlhom zápase bez veľkých sérií vyhral Souquet 8:6. Ani to však Nemcom nestačilo – vynikajúci Lely porazil Engerta, keď vynikajúco začal, ujal sa vedenia 7:2, a hoci sa Engert prebral a znížil na 5:7, stačila však jedna chybička a Lely ju využil na dotiahnutie zápasu do konca. O všetkom sa rozhodovalo v 14tke. Lepšie začal Feijen, zasekol sa však pri 70 bodoch. Potom sa ujal Ortman vedenia, ale potom k svojmu veľkému prekvapeniu mu vyklepalo jasnú guľu a Feijen zápas dohral – dokonca mu to vyšlo tak, že ako poslednú 125 guľu hral tú pravú, oranžovú... Potom už prepukli búrlivé „oranžové oslavy“ a Ortmann ešte dlho po zápase vysvetľoval svojim spoluhráčom, akú guľu mu to nepochopiteľne vyklepalo.
Kompletné výsledky nájdete na www.epbf.com.
S pozdravom,
predseda BK Kanianka