Čertík(N)oviny - 15 / 2006
Zdravím všetkých priaznivcov biliardu,
po týždni som tu opäť so spravodajom. Pozrieme sa na MS v snookri, ktoré sa skončili tradične v prvý májový pondelok (kedy je tradične na ostrovoch voľno), a samozrejme
na 3. kolo Slovenského pohára.
MS v snookri (od 15.4 až do 1.5.), tradične divadlo Crucible v Sheffielde (UK)
Minulý týždeň sme opustili MS v momente, keď bolo treba dohrať ešte 4 zápasy druhého kola.
Graem Dott, jediný zostávajúci Škót v súťaži bol veľmi rád, že ním zostal aj naďalej po víťazstve nad Bondom 13:9. Bond sa vyjadril, že stále má ešte čo ukázať – 2. kolo na MS mu pomohlo odstať sa do 32ky v rebríčku a tak ho zrejme na budúci rok budeme vídať častejšie na hlavnom okruhu robiť vetry favoritom, ako tu na MS v prvom kole Hendrymu.
Peter Ebdon doslova zmietol zo stola Davida Graya – po prvej z plánovaných 3 častí zápasu bolo 6:2, v druhej však Gray neuhral ani jediný frame a prehral tak 13:2 – a Ebdon získal podstatne viac času na oddych.
Podobný kúsok sa podaril Kenovi Dohertymu, ale až v poslednej časti zápasu s Matthew Stevensom, do ktorej nastupovali hráči za stavu 8:8 potom, ako Doherty za stavu 8:7, keď potreboval čiernu, túto úplne minul a frame automaticky prehral. Toto sa považovalo sa potencionálny bod zlomu, lenže Doherty v poslednej časti zápasu vyslovene dominoval, hral výborný snooker, pripomínajúci jeho formu z roku 1997, kedy vyhral titul Majstra sveta. Vyhral všetkých 5 framov, zahral v nich nábehy 83, 63, 51, 69, 67 a 45, pričom Stevens uhral len 78 bodov dokopy.
V zostávajúcom zápase Ryan Day dlho držal krok s Ronnie O’Sullivanom, dokonca po druhej časti viedol 9:7 a schyľovalo sa k ďalšej senzácii. Poslednú časť zápasu začal lepšie Sullivan, ktorý znížil na 9:8 a v nasledujúcej hre prišiel zlomový moment – Day potom ako si Sullivan nenahral na červenú za stavu 49:0 výborne poschovával, čo sa dalo (48:54), vzápätí vynikajúco zašil poslednú červenú. Sullivan nezapísal (48:60), navyše Daya na červenú zašil – Day mal teda tzv. free ball, keď môže hrať namiesto červenej ľubovoľnú farebnú za jeden bod – a biela stála rovno pred ružovou, rovno pre jamkou – jasná hra. Pri pokuse zahrať silný spodný falš však Dayovi kikslo tágo, ružovú preskočil, biela spadla do jamky a na dovŕšenie Dayovej smoly bola posledná červená kúsok od Déčka, z ktorého sa zahráva nasledujúci úder v takomto prípade. Sullivan vyrovnal, potom sa upokojil, pridal rýchlo ďalšie 2 hry a nakoniec zápas vyhral 13:10
Vo štvrťfinále sa stretli zaujímavé dvojice – v repríze minuloročného semifinále Murphy-Ebdon, aj ďalšia dvojica bola zložená z Majstrov sveta a sľubovala perfektný zážitok – Williams vs. O’Sullivan, Doherty narazil na Marca Fu a poslednú dvojicu tvorili Dott s Robertsonom.
Murphy – Ebdon – po prvej session bol stav viac ako prekvapivý – Murphy robil nevynútené chyby a takmer bezchybne hrajúci Ebdon to využil na získanie vysokého náskoku 7:1. Mohol získať aj viac – v jednej z hier totiž schoval s prvými 12 červenými vždy čiernu, a keďže všetky červené boli hrateľné a nebolo už veľmi čo riešiť, reálne ohrozoval maximálny break 147 aj s prémiou zaň – 157000 libier (x cca 60 Skk za libru dáva rovných 9420000...). Po 12tej červenej si však zle nahral a ďalšiu červenú už nedal – skončil tak na 96 bodovom breaku. Druhá session začala opäť vyhraným framom v podaní Ebdona (8:1), lenže potom sa už rozohral aj Murphy s stiahol až na 6:9. Lenže potom opäť pridal 3 framy Ebdon (v prvej hre večernej záverečnej session sa Ebdon opäť pokúsil o maximálny break 147, tentoraz to dotiahol až po 14 červených s čiernymi, 15. červená však bola na opačnom konci stola a nepodarilo sa mu ju schovať) a už bol len jediný frame od víťazstva – to si samozrejme nenechal ujsť - 13:7. Sen Murphyho stať sa prvým hráčom, ktorý by obhájil hneď svoj prvý titul sa tak rozplynul.
Williams – O’Sullivan – po prvej session bol stav vyrovnaný, 4:4. Vedenia sa ujal Wiliams (3:1 aj 4:2), ale Sullivan dobrou hrou dorovnal. V druhej session sa Sullivan rozbehol a ujal sa vedenia 9:7. Na začiatku poslednej session natiahol vedenia na 11:8, ale tiež dobre hrajúci Williams to nevzdal a dotiahol až na 11:11. Za tohto stavu, vedúc 37:0 nedal Williams čiernu a Sullivan odpovedal breakom 90. A hneď na to pridal aj ďalšiu hru. 13:11 Po zápase povedal, že to bol jeden zo zápasoch, v ktorom bol najviac „preverený“.
Doherty – Fu – zápas zvratov a dlhých šnúr – vedenia 2:0 sa ujal Doherty, ale o chvíľu už prehrával 2:5. Na konci prvej session znížil na 3:5. Na začiatku druhej Fu zvýšil na 6:3, ale po piatich víťazných framoch v rade bolo o chvíľu pre zmenu 8:6 pre Dohertyho. Posledné dva framy druhej session však opäť vyhral Fu a tak hráči išli späť za stavu 8:8. Rozhodujúcu session začal lepšie Doherty, ktorý sa ujal vedenia 9:8. Fu však vzápätí vyrovnal breakom 135. Doherty však opäť získal vedenie 10:9 a nasledovala asi rozhodujúca hra, skutočný maratón, trvajúci 59 minút. Po červených bol na tom lepšie Doherty, ktorý potreboval len 2 gule, Fu to mal oveľa náročnejšie, potreboval ich 5. Situácia na stole bola zložitá – zelená na krátkom mantineli, hnedá hneď pri nej, ružová tesne pri dlhom mantineli... Po jednej istote Dohertyho sa Fu odhodlal žltú hrať, hoci bola v strede stola a biela opretá o mantinel. Fu ju dal, nahral si na zelenú, tú tiež dal, na hnedú si však nahral takmer na priamo. Veľkou silou ju tiež dal a dokázal si nahrať na modrú tak, že po jej schovaní si ešte aj nastavil ružovú do hrateľnej pozície a dal aj tú – 10:10. A po prestávke pridal dva breaky po 60 (ale v oboch týchto hrách mal napriek tomu Doherty šancu vyhrať, v jednej však minul kľúčovú hnedú a v druhej modrú) a jeden 75 – 13:10.
Dott – Robertson – prvú session vyhral Dott 5:3, na začiatku druhej pridal ďalšie 3 framy a ujal sa výrazného vedenia 8:3. Robertsonovi sa podarilo pred koncom druhej session len mierne znížiť deficit na 6:10 a ak chcel byť prvým semifinalistom z Austrálie od roku 1983, mal čo robiť, najmä potom, ako sa Dott ujal vedenia 12:8. Robertson sa však nevzdal, a vyrovnal na 12:12. V rozhodujúcej hre viedol po všetkých červených Dott 51:37, keď Robertson zahral dobrú istotu na žltú. Dott ju minul, a tak mal Robertson možnosť situáciu prenastaviť, čo by nikoho neprekvapilo. Robertson sa však rozhodol hrať a úder totálne spackal, pretože nechal Dottovi ľahkú žltú, aj zelenú. Vzápätí Dott pridal aj extra ťažkú, ale víťaznú hnedú. Robertson potreboval jeden snooker, lenže modrá zostala v jamke, tak mu nezostalo nič iné, len ju dať a skúsiť zašiť len s dvomi guľami na stole. Pri jednom pokuse o zášivku však nechtiac ružovú od mantinelu dal...
Semifinále sa hralo do 17 (4 session – 8-8-8-9), na jednom stole a stretli sa v ňom Ebdon-Fu a Dott-O’Sullivan.
Ebdon – Fu – zápas začal veľmi pomaly, prvá session trvala skoro 4 hodiny. A po nej bolo stále všetko otvorné – bolo 4:4. Na rozdiel od prvej session bola druhá rýchla a veľmi kvalitná – padli 2 century breaky a ďalších 7 nábehov nad 50 bodov – len v ôsmich hrách. Po breakoch 68 a 107 sa Ebdon ujal vedenia 6:4, Fu znížil na 6:5 breakom 60, Ebdonova odpoveď však bola 94 a 74 – 8:5 pre neho. V ďalšej hre to už vyzeralo na 9:5, keď Ebdon zahral 54, ale Fu frame získal na čiernej guli. V ďalšej však Ebdon zahral 101 a vyzeralo to opäť, že vyhrá aj posledný frame druhej session, keď zahral 67 break – potom minul ťažkú červenú s dlhými hrabľami. Fu však dohral celý stôl nábehom 70, keď predviedol niekoľko nepravdepodobných úderov – po 2 session 9:7 a stále všetko otvorené. V tretej session sa Ebdon odtrhol až na 15:9 a v poslednej session mu tak stačili už len 2 framy. Tú však začal vynikajúcim spôsobom Fu, ktorý vyhral 6 framov po sebe a zrazu bolo 15:15. Ďalší frame vyhral Ebdon, Fu však opäť odpovedal – 16:16 – kto by si pomyslel, že v podstate jasný zápas dospeje do rozhodujúceho framu. Lepšie ho začal Fu, ktorý sa ujal vedenia 13:1. Za tohto stavu však nedal guľu a k slovu sa dostal Ebdon. Ten Fu výborne zašil, Fu 3x nezapísal (13:13) a potom nechal jednu hrateľnú guľu, z ktorej Ebdon spravil 52 bodový nábeh. Fu mal ešte jednu šancu – na dlhú červenú, nedal ju a Ebdon už šancu využil, hrajúc posledné gule, keď už bolo jasné, že vyhral, so slzami v očiach...
Dott-O’Sullivan. – zápas začal vedením Dotta 2:1, lenže Sullivan sa rozohral a bolo už 5:2 pre neho. Posledný frame úvodnej session vyhral Dott, keď za stavu 44:2 nedal Sullivan ľahkú ružovú – Dott nábehom 70 bodov vyčistil stôl a zostal Sullivanovi v dosahu. V druhej session Dott dokonca vyrovnal a vyrovnaný stav bol aj po konci druhej session, keď v poslednom frame Sullivan nedal červenú majúc 49 bodový nábeh – Dott následne vyčistil celý stôl – 8:8. Čo sa dialo potom je k neuvereniu – favorit nad favoritov Sullivan v tretej session totálne vybuchol a neuhral ani jediný frame. Sullivan mal problémy so špičkou na tágu (za posledných pár dní ich vymenil asi 20), naproti tomu Dott sústredenou hrou využíval všetky Sullivanove chyby – po tretej session teda bolo 16:8. Večer síce Sullivan znížil na 16:11, ale v ďalšej hre bol na rozdiel od Dotta príliš netrpezlivý a to ho stálo ďalšiu šancu. A to by nebol Sullivan, aby niečo nevymyslel – po zápase dal svoje tágo jednému z mladých fanúšikov v hľadisku, čo na konferencii vysvetlil – „... potrebujem nové tágo, a chlapec má pekný darček...“
Finále, hrané do 18, začalo v nedeľu. Favoritom bol Ebdon, lenže od začiatku sa zápas vyvíjal úplne inak – po prvej session bolo 4:2 pre Dotta, po druhej 11:5 a po tretej dokonca 15:7. Lenže večer, pri poslednej session začal Ebdon uvoľnene, hneď v prvom frame zahral 119 bodový break a v nastúpenej hre pokračoval aj ďalej. Znížil na 15:11. V ďalšej hre viedol Dott 41:0, potom však zostalo na stole 6 červených, všetky v nehrateľných pozíciách a nasledoval dlhočizný súboj v hre na istotu – ktorý viedol až k rekordu v dĺžke framu na MS – 74 minút a 9 sekúnd (doteraz 69 minút). Aj tento frame získal Ebdon a keď pridal aj ďalší, bolo zrazu len 15:13. Dott však predsa len zastavil Ebdona, keď vyhral ďalší frame nábehom 66 bodov. Ďalší frame však opäť získal Ebdon a vyzeralo to, že získa aj ďalší na 16:15, keď viedol 61:1, lenže Dott našiel pri zvyšných guliach kombináciu cez celý stôl, ktorá začala jeho nábeh, ktorým vyčistil celý stôl a breakom 68 získal aj frame – od víťazstva ho delil už len jediný. Ten získal hneď vzápätí, keď Ebdon nevyužil 2 pobyty pri stole na viac ako 31 bodov, Dott odpovedal a ujal sa vedenia 53:31. Ebdon mal ešte jednu šancu, ale červená, ktorú hral sa vyklepala a zostala v rohovej jamke, a tak Dott, po červenej, čiernej, žltej, zelenej a hnedej mohol zdvihnúť víťaznú trofej. Mimochodom, Dott dotteraz nevyhral ani jediný turnaj...
Na čele oficiálneho rebríčka je aj napriek výpadku a prehre hneď v prvom kole Stephen Hendry – najbližšie k nemu mala doterajšia jednotka, Ronnie O’Sullivan, ktorému stačilo postúpiť do finále – nestalo sa, a tak po dvoch rokoch prenechal svoj post Hendrymu. Druhý je Doherty, Sullivan klesol na tretie miesto. Štvrtý je Higgins, Dotta titul vyniesol na najvyššie miesto v kariére – budúci rok bude číslo 6. Do elitnej 16tky sa dostali aj nové tváre – Murphy (doteraz, hoci Majster sveta, len na 21. mieste), Carter, Robertson a Hawkins.
Sobota 29.4.2006, 4. kolo Slovenského pohára, Komárno, 39 hráčov
V Komárne sa zišla opäť početná (aj keď menej ako pár posledných pohárov), ale aj kvalitná účasť – zo špičky chýbal len málokto (spomeňme hádam Sľuku), prvých 10 hráčov celkového rebríčka bolo na turnaji a z prvej 15tky chýbal len Ratkovič. Turnaj bol opäť veľmi zaujímavý, nechýbalo množstvo veľkých prekvapení, tesných zápasov aj veľkých zvratov. Hralo sa 2KO skrátené od 8, s novinkou – striedavým rozstrelom, aby sme sa (podľa slov hlavného rozhodcu SBiZ Romana Haviera) „priblížili aj v tomto Európe“.
V predkole sa veľa zaujímavého neudialo, asi akurát toľko, že Kubán začal trenčiansky deň tesných výsledkov výhrou nad Feketem 7:6. Prekvapil mladší Domján, ktorý nečakane prehral s Makovickým 5:7. Aj ďalšie prekvapenie pripravil mladý hráč – tentoraz Koniar, ale prekvapenie bolo opačného charakteru – porazil totiž Kučeru 7:5.
Z 1. kola som vybral niekoľko zaujímavých výsledkov – v klubovom derby Oliver Struhár (LAVOS „A“) zdolal kolegu z rezervy Kotlebu 7:4, po dlhšej dobe na Slovenskom pohári prítomný Stehlík zdolal Gyurkyho 7:3, rovnakým pomerom Kubán zdolal Haviera, Drobný zdolal tesne 7:6 Cimbalíka, Trenčan Porubän pridal 6:7 s Molnárom, ďalších 7:6 do Trenčína išlo v podaní Vavra, ktorý zdolal Kršeka – najprv za stavu 5:6 nedal jasnú deviatku, ktorá sa však od dvoch mantinelov odrazila do bielej gule a od nej rovno do opačnej jamky, a za stavu 6:6 sa blysol kombináciu 6-mantinel-9...
V druhom kole veľké prekvapenie nachystal Oliver Struhár, ktorý zdolal po najmä v úvode bezchybnom výkone Petrovicsa 7:4. Stehlík porazil aj ďalšieho svojho súpera, Mózesa 7:5, Kubán Dubana 7:4, Trnka jasne Drobného 7:3, Polách rovnako Molnára a do tretice aj Klobučník často chybujúceho Čertíka, zostávajúce 2 zápasy boli tesnejšie – v klubovom derby Daubner zdolal Vavra 7:5, a Leitman otočil na konečných tiež 7:5 z 3:5 s Lorinczom.
Na prehranej strane, v rôznych stupňoch sa udialo nasledovné – mladší Domján ani zďaleka nezopakoval pohárové miestnenie, keď sa mu tentoraz vôbec nedarilo a von bol už po 2 kolách – druhú utŕžil od do biliardu sa vracajúceho Plháka (6:3). Ďalší zápas do trenčianskej zbierky zápasov dotiahnutých až do stavu „do 1 o všetko“ pridal Balcár – pri jeho vedení 5:0 nad neznámym Šipošom by to určite nikto nepovedal, a už vôbec nie, že Balcár nakoniec zápas 5:6 prehrá... Vypadli aj dvaja mladí hráči – Koniar po víťazstve nad Kučerom už nevyhral, na prehranej strane ho vyradil Szépe (6:5). Spomínaný Kučera zastavil Folka 6:1. Kučera vyhral ešte jeden zápas (s Blaškom 6:4), potom však na hráčmi neobľúbenej trojke prehral 6:7 s Mozesom. Extraligový Guyrky prekvapivo ľahol popolom proti Hencovi (2:6), ten však ukázal, že to nie je náhoda a že sa stále zlepšuje – následne totiž porazil ďalších dvoch hráčov Extraligy – koncovky kaziaceho Čertíka ako aj Kotlebu – oboch 7:4. O smole môže hovoriť Hencov spoluhráč Kršek – po nešťastnom závere zápasu s Vavrom (6:7), sa podobnej koncovky dožil aj s Dubanom, aj s rovnakým výsledkom... Teraz sa pozrime na trenčiansku zbierku, ktorá sa na prehranej strane pekne rozrástla – Porubän najprv zdolal Kašprišina 6:5, potom nastúpil proti Petrovicsovi, ktorý si zo sebou nedoniesol na turnaj svoju najlepšiu hru – a tak za stavu 6:3 zaznel radostný pokrik Porubäna – ale predčasne, pretože sa hralo do 7. A to by nebol Petrovics, aby to nevyužil – pamätám sa na jeden zápas v Piešťanoch na MS (zároveň Bohemia Slovakia tour), hádam zo 10 rokov do zadu, kde Petrovics „prehral“ po matnom výkone s Gajdom 9:4 – po podaní rúk im však oznámili, že sa hrá do 11 – Zola ako keby obliali živou vodou, Gajda si už ani neťukol – 9:11. To isté sa podarilo Zolovi teraz – zápas otočil na 7:6. Ďalším prispievateľom do trenčianskej zbierky bol Vavro – najprv zdolal 7:6 Haviera, keď Havier pokazil za stavu 6:6 hádam nepokaziteľnú koncovku, a následne zdolal 7:6 aj Lorincza. Do zápasov o postup z prehranej strany sa okrem Henca a Vavra dostali aj Duban, ktorý zdolal Drobného 7:4, aj Petrovics, ktorý rovnakým pomerom zdolal Mozesa.
O postup z vyhranej strany Oliver Struhár nakoniec dotiahol zápas so Stehlíkom do víťazného konca – na druhý pokus – za stavu 6:5 mu totiž padla s deviatkou aj biela, za stavu 6:6 sa však už nepomýlil. Kubán podľahol Trnkovi 5:7, Polách zdolal Klobučníka 7:3, a Daubner Leitmana 7:5
O postup z prehranej strany Petrovics zdolal Kubána 7:4, Stehlík hladko Dubana 7:1, Leitman podobne Henca (z 2:2 na 7:2), a Klobučník hladko Vavra 7:1
Štvrťfinálové zápasy boli vyrovnané – Oliver Struhár porazil Leitmana 9:8, potom ako za stavu 8:8 Leitmanovi kikslo tágo pri hre na čiernu guľu, ktorú úplne minul, takže 2 gule z ruky už pre Olivera neboli problém. Do rozhodujúcej hry dospel aj zápas Trnku s Klobučníkom, Klobučník otočil zo 7:8 na 9:8 vo svoj prospech. Ďalšie 2 zápasy boli hladšie – Polách zdolal Stehlíka 9:4, a Daubner Petrovicsa 9:5, keď o všetkom viac menej rozhodol v úvode – po bezchybnej hre viedol už 5:0. Petrovics mal šance, znížil na 6:4, ale potom pokazil niekoľko koncoviek.
V semifinále v klubovom derby nedal Klobučník šancu Struhárovi (9:1), pre Olivera je však tretie miesto určite výborný výsledok. Druhé semifinále bolo bojom do poslednej hry – Polách vyhral najtesnejšie 9:8 s Daubnerom.
Vo finále Klobučník vrátil Poláchovi prehry s kvalifikácie a po jeho výhre 9:5 sme tak zaznamenali iného víťaza tejto súťaže (okrem dvojice Polách-Petrovics) prvýkrát od posledného kola v roku 2004, kedy vyhral Daubner.
V priebežnom poradí pohára však stále dominujú spomínaní Petrovics (490) s Poláchom (390), Klobučník je už tretí s 380 bodmi.
Ďalší program:
V sobotu aj nedeľu 6.-7.5. bude medzinárodný Senior cup v Nitre v klube La-Bill, v nedeľu 7.5. v Kanianke ďalšie kolo tradičných Kanianskych biliardových hier – hrá sa hra č.9 + snooker. Tešíme sa na vašu účasť.
O týždeň neskôr, v sobotu 13.5. je na programe ďalšie kolo ligových súťaží, v nedeľu aj ALFA pohár vo Zvolene, už 6. kolo.
S pozdravom,
predseda BK Kanianka