ZA ROMANOM HAVIEROM ...

Zdravím všetkých priaznivcov biliardu,

    pôvodne som chcel opäť písať o bežných biliardových záležitostiach. Nikdy by ma nenapadlo, že budem písať niečo takéto, už vôbec nie, že takto skoro, náhle a v súvislosti s mojim rovesníkom, spoluhráčom, s človekom plným elánu a energie. Ale je to tak, tá neuveriteľná správa je naozaj pravdivá – náš spoluhráč, aj protihráč, organizátor a duša turnajov, ale najmä náš kamarát Roman Havier už nie je medzi nami...

Jeho životná cesta sa náhle uzavrela na ceste od svojej jednej veľkej lásky k druhej – pri návrate z biliardového vystúpenia, kde rozdával radosť, domov, kde mal rozdávať radosť ešte dlhé roky.

Roman, už nevkročíš medzi nás do herne, nepobavíš nás svojimi poznámkami, nebudeme počuť po vyhranom zápase Tvoje „YES-terday“, ale ani nepohladíš svojho malého synčeka, ani svoju manželku – ako ťažko sa len toto píše, pretože to všetko je už yesterday...

Ale hoci sa osobne už nestretneme, miesto v našich srdciach Ti zostane.

Česť Tvojej pamiatke.

Za všetkých Tvojich spoluhráčov a kamarátov, ktorí Ťa mali radi, so smútkom v duši,

Roman Čertík

Vážená smútiaca rodina, Vážené smútiace zhromaždenie.

    Pripadla mi osobitne ťažká a nielen pre mňa, ale pre celú našu biliardovú komunitu doteraz nepochopiteľná úloha a to rozlúčiť sa s našim priateľom, s našim kolegom, so skutočne vzácnym človekom, Romanom Havierom.

Preniká ma pocit veľkého smútku, veľkej beznádeje a hnevu. Aký len dokáže byť osud k nám krutý. Viete, poznáme sa s Romanom viac ako desať rokov. Vždy sa mi zdalo, že sme spolu celú večnosť. Že sa poznáme spolu tak hlboko a intímne, ako sa pozná len rodina. Ale nebola to večnosť, bola to len chvíľa. Len tá horiaca sekunda, ktorá príde, pohladí a na ktorú čakáme zas.

Večnosť Roman, tá nás len čaká.

Nedávno sme sa v Žiline s Tebou rozprávali o živote a o tom, čo je to pre chlapa, keď sa mu narodí dieťa. Bol si toho plný. Plný dobra a nádeje. A ja Ti ďakujem, že z toho preskočilo kúsok aj na mňa.

Tou cestou, čo si šiel Ty, som šiel v sobotu v noci aj ja. Bolo po polnoci, bol som v aute sám a tešil som sa domov. Bolo to presne také, ako to napísal Tvoj najväčší biliardový priateľ. Aj ja som cestoval od jednej lásky k druhej. Poznám dobre tú cestu krížov a veľakrát sme sa navzájom pred ňou varovali.

Varovať sa pred tým, čo stretlo Teba sa však nedá. Lebo len zlo vie byť také hlúpe, bezohľadné a zbytočné.

To čo sa stalo nebola vôbec Tvoja chyba. Isto si bol aj v poslednej chvíli taký ako vždy. Taký, aký zostaneš v našich srdciach. Silný, zodpovedný chlap s hlbokými krásnymi očami.

Budeš pre nás stále biliardovou skalou, nadšencom v tom najlepšom zmysle slova, šikovným súperom a neprekonateľným spoločníkom. Človekom, ktorý našiel zmysel života a ktorý ho vedel aj naplniť.

Lúčim sa s Tebou Roman a nehanbím sa, že mi je do plaču.

Všetci čo mi volali, chceli aby som Ti posledný krát dal niečo aj z nich.

Neviem ako to mám urobiť.

Viem určite len jednu vec.

Nikdy na Teba nezabudneme. To viem určite. Nikdy, nikdy na Teba nezabudneme.

Smútočná reč prednesená Ľubomírom Lošákom na poslednej rozlúčke s Romanom HAVIEROM

Dobrá Niva, 4.5.2007

Nemôžem tomu uveriť, moje oči sa topia v smútku a moje srdce plače.

Nepoznať na Slovensku Romana Haviera, je ako nepoznať kde bývaš ...

Posledne mi požičal vo Zvolene na štartovné, lebo som si zabudol doma peniaze. Pamätám sa na jeho slova, keď hovoril, že si treba život užiť a pre mňa bol a bude vždy veľkým vzorom.

V dobe, keď prebiehajú majstrovstvá  sveta v snookri, mnoho Slovákov myslí na špičku hráčov nášho štátiku a práve on k nej patril.

Som zdesený z tejto straty ...

Týmto vyjadrením prechovávam v sebe zármutok a vyjadrujem úprimnú sústrasť najbližším.

Posledné Ďakujem za to, že som Ťa mohol poznať.

Boh s Tebou.

Miroslav Maťko, Tisovec